pondelok 25. augusta 2014

We Were Liars

We Were Liars od E. Lockhart

Nedávno som dočítala jednu skvelú knihu, o ktorej by som dnes chcela diskutovať. Ako ste už podľa názvu určite uhádli, je to práve We Were Liars od E. Lockhart. No ešte predtým, ako sa pustím do veľmi podrobnej a spoilerov plnej recenzie, vám v krátkosti poviem môj celkový názor. Kniha sa mi veľmi páčila, odporúčam ju každému a bola by som veľmi nerada, keby ste si celú knihu zaspoilovali. Čiže si choďte knihu prečítať a potom sa vráťte a podeľte sa o váš názor dole v komentároch.
Vám, ktorí ste túto knihu nečítali, dávam teraz na výber dve možnosti. Prvá je: odíďte hneď teraz, bez toho, aby ste o knihe okrem názvu vedeli aj niečo iné. Verte mi, oplatí sa to. Osobne odporúčam pustiť sa do tejto knihy s tým, že fakt neviete nič. Fakt, choďte! Druhá možnosť je: napíšem vám, čo je na zadnej strane knihy. Už ste sa rozhodli? Tak fajn, tu to máte:


We are liars
We are beautiful and privileged
We are cracked and broken
A tale of love and romance
A tale of tragedy
Which are lies?
Which is true?

You decide

A to je všetko. Čiže ak ste to nečítali, teraz vám vážne hovorím: choďte preč, prečítajte si to - nepotrvá vám to dlho, kniha má len okolo 200 strán - a potom sa vráťte a dočítajte si recenziu. Už ste prečo? Už? Dobre, tak sa teda pustime do recenzie.


!!!SPOILERY!!!


Prvá vec, ktorá ma fakt dostala, bol autorkin štýl písania. Na jednu stranu je kniha veľmi tenká, no na druhú vám už popár stránkach pripadá, akoby ste to čítali celú večnosť. To, samozrejme, nemyslím v zlom, len je neuveriteľné, koľko postáv poznáte a čo všetko sa udialo za necelých tridsať strán. Na začiatok ma takisto ohúrilo autorkine metaforické zobrazenie Cadenciných emócií. Napríklad pri tejto časti  - "Then he pulled out a handgun and shot me in the chest. I was standing on the lawn and I fell. The bullet hole opened wide and my heart rolled out of my rib cage and down into a flower bed...." - som bola úplne ohromená. Počkať, ČO?! Ona je mŕtva? Jej otec ju zastrelil? Takže o tomto to je, že je mŕtva? Bola som z toho úplne vedľa, no a potom prišla tá veta: "Don't cause a scene, she told me. Breathe and sit up. ... Mummy and I tilted our square chins high as Dad drove down the hill. Then we went indoors..." Ou. Čiže to bola len metafora. Tlieskam pani spisovateľke, že ma takto dostala. Všetky Cadencine emócie boli opísané veľmi dôveryhodne, či už tá scéna s otcom, ako odchádzal, alebo keď mala Cadence bolesti hlavy. Celkovo sa mi na štýle písania páčilo, že sme to všetko čítali, alebo lepšie povedané sledovali, akoby cez hmlu. Vrhalo to na príbeh tieň záhadnosti. Krátke rozprávky, ktoré zobrazovali ich rodinný stav boli prijemným spestrením. Bolo to originálne a relevantné k príbehu.

Ďalej k postavám. Osobne si nemyslím, že táto kniha bola o postavách. Iste, všetci mali v príbehu dôležité uplatnenie, no mám skôr pocit, že to bolo viac o námete a zamyslení sa. Napriek tomu sa mi páčil spôsob, akým boli opísané. Povedalo nám to, ako ich vníma Cady, čo si o nich myslí a celkovo z toho jasne vyplývalo, ako jej na nich záleží. O tom, či mám Cady rada alebo nie, si nie som istá ani teraz. Súcitila som s ňou kvôli situácií, v ktorej bola, no to je asi všetko. Ale ako som spomenula, absencia vcítenia sa do postáv mi v tomto príbehu vôbec nechýbala. Vlastne som bola väčšinu času presvedčená, že mi ani trochu neprirástli k srdcu, až kým som si neprečítala poslednú časť. Začala som plakať a až potom mi došlo, že som sa ich časom naučila mať rada. Čo sa týka ostatných postáv - Cadencinej mami a jej sestier Bess a Carrie - musím priznať, že mi neskutočne liezli na nervy. Nestarali sa o seba, nieto o ich deti a spoliehali sa na pomoc a peniaze starého otca. Boli úplne nesamostatné a viem, že to nebola len ich chyba - ich otec nemohol očakávať, že budú schopné sa o seba postarať, keď ich to sám nenaučil - no nemožno všetko zhadzovať len na neho. Mali vzdelanie a určite mali šancu uplatniť sa a uživiť svoje deti bez pomoci. Starý otec mi napriek svojej vypočítavosti a chamtivosti vôbec nevadil a nakoniec - hoci neskoro - od svojich detí požadoval, aby sa trochu osamostatnili. Gata som mala zo začiatku rada a rozumela som jeho problémom s tým, že niekto nemá ani domov a iní ľudia vlastnia ostrovy, no časom mi tým začal liezť na nervy. Iste, je to nespravodlivé, ale nebolo potrebné to vyťahovať pri každej príležitosti. Jeho vzťah - ak sa to tak dá nazvať - s Cady bol roztomilý, aj keď to nebolo nič vážne.

Čo sa deju týka, tým, že mi bolo povedané, že na konci je "veľké odhalenie", som mala potrebu spochybňovať každú jednu vetu, každý jeden detail toho, čo sa dialo. Hľadala som stopy, ktoré by mi prezradili ten koniec, no väčšinu som úspešne prehliadla. Osobne som si myslela, že to veľké tajomstvo má viac spoločné s jej mamou, tetami a starým otcom. Ako dej napredoval, začala som byť presvedčená, že Mirren je tehotná (a že s tým má Gat niečo spoločné). No povedzte, nebola všetka tá chorľavosť a vracanie podozrivé? Nakoniec sa ukázalo, že som bola ale absolútne mimo. Toľko k mojim úplne od veci teóriám, no a teraz späť k deju. Priznajte sa, koho smrť psov v Clairmonte naozaj dostala? Mňa osobne asi ovplyvnila viac ako smrť Johnnyho, Mirren a Gata. Čo to o mne asi vypovedá? No a k tomu incidentu - celé to bolo tak strašne frustrujúce! Keď chcete podpáliť dom, netreba podpáliť každé poschodie zvlášť! Ak poriadne zapálite, prvé, ostatné sa zapália od toho a zrútia! Nemohli si to vygoogliť?! Alebo nájsť návod na YouTube?! Ach, ešte teraz ma to štve. Iste, chápem ich potrebu v rebéliu, aby dokázali starému otcovi a ich mamám ... čo vlastne? Išlo iba o to, aby sa zbavili všetkého, o čo sa mamy hádali. Podpálenie jedného domu to nevyrieši. Možno boli trochu pripití, ale aj tak to nič neospravedlňuje. Mohli si dať aspoň nejaký signál, kedy to podpáliť, pre pána! Arghhh! Ako vravím, frustrujúce.

A teraz úprimne, kto predvídal ten koniec? Musím sa priznať, že som mala istú teóriu, ktorú som úspešne ignorovala a nakoniec sa ukázalo, že som v niečom mala pravdu, ale to autorke nezabránilo, aby ma šokujúcim odhalením zdvihla zo stoličky. Síce som to tušila, ale ani v najmenšom by ma nenapadlo, že to bude pravda. Niektorým možno prišli podozrivé už tie maily, no mňa "osvietilo", až keď som čítala časť, kde Mirren vyhlásila, že nebude chodiť na obedy ani večere a nikto jej v tom nebránil. No vážne, to mi prišlo v ich rodine ako absolútne neakceptovateľné. Teraz keď sa na to spätne pozerám, je to celkom jasné. Pozrite napríklad na toto: "Taft: "... Are you sure you're not a drug addict?" Cady: "Where did you even get that idea?" Taft: "Bonnie. She says I should watch out for you." Cady: "Don't listen to Bonnie. ... Listen to Mirren." Taft: "That's what I'm talking about."" No nie je to úplne jasné? Neviem si spomenúť na iné scény, kedy som zbystrila pozornosť, a práve preto by som si chcela knihu ešte raz prečítať a všímať si všetky tie náznaky, ktoré som prvýkrát odignorovala.

Posledná vec, ktorej by som sa chcela venovať, je témou viacerých diskusií. Otázka je jednoduchá: Boli Johnny, Mirren a Gat halucinácie, alebo duchovia? Obidve možnosti majú svoje argumenty a nejde spochybniť ani jednu z nich. Ale čo všetky tie darčeky, čo od nich Cadence dostala? Ruže a hojdačku? Dali jej ich duchovia, alebo si ich "darovala" sama? Ja som presvedčená, že boli iba halucinácie. Dodáva to príbehu na tragickosti. Keby boli duchovia, predsa len by s nimi strávila to posledné leto a mala šancu rozlúčiť sa. Na druhú stranu, keby boli výplodom jej fantázie, akýmsi stelesnením jej podvedomia, bola to vlastne iba ona, vyrovnávajúca sa s tragédiou, cez ktorú sa sama nevedela preniesť. Halucinácie, ktoré pomáhali Cady obnoviť pamäť a zároveň zabudnúť na tú tragickú udalosť. Na to, ako sa Mirren začala vytrácať, sa dá tiež pozrieť z oboch uhlov. Mohol to byť naozaj duch, ale mohla to byť Cady, uvedomujúc si, že už predstavu Mirren na prekonanie svojich problémov nepotrebuje. A vtedy na pláži, keď sa s nimi lúčila - naozaj sa lúčila, alebo proste už viac nepotrebovala pomoc a zmierila sa s tragédiou, a tak prestala mať halucinácie? Celé ma to však privádza len k ďalším otázkam. Keď "trávila" čas s ich bandou, rozprávala sa sama so sebou, alebo len v hlave? Keď boli kayakovať, išla sama? Z útesu skočila tiež sama? A k jej rodine - vedeli všetci, že má halucinácie? Neviem a práve to sa mi na príbehu páči - otvorený koniec. Nie tak otvorený, že by sme nevedeli, ako to skončilo, no otvorený natoľko, aby sme mohli viesť tieto diskusie.

Och a ešte jedna vec. Absolútne mi nejde do hlavy názov ich bandy. The Liars - Klamári. Bolo by to logické - veď predsa každý jeden deň klamali samy seba aj ostatných o svojich pocitoch a ich "dokonalej" rodine - no jedna vec mi to totálne pokazila - keď Cady povedala, že ich rodičia ich volali The Liars. Ehm, prečo? Veď práve rodičia od nich klamanie požadovali. Neviem, možno je to len chyba editora, ale úplne by to vyriešila zmena tej jednej vety na: "...a odvtedy sme sa začali nazývať The Liars.", nie?

K celkovému zhrnutiu - príbeh bol depresívny a smutný, rozhodne to nie je niečo, k čomu by som sa tretíkrát vrátila. Je to však niečo, na čo len tak ľahko nezabudnem. Ešte teraz - tri dni po dočítaní - mi to celé víri hlavou a snažím sa získať na všetko odpoveď. Tak a to je k dnešnej téme všetko. Čo si o knihe myslíte vy? Ste presvedčení, že The Liars boli halucinácie, alebo duchovia? Myslíte si, že všetci vedeli o jej halucináciách? A čo koniec, predvídali ste ho, alebo bol pre vás úplným prekvapením? A mali ste nejaké vlastné teórie? Napíšte mi dole do komentárov. Teším sa na vaše názory.

~Autumn


utorok 5. augusta 2014

ELEANOR & PARK - RECENZIA







Autor: Rainbow Rowell 
Originálny názov: Eleanor & Park
Počet strán: 336
Jazyk: anglický
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: St. Martins Griffin 
Hodnotenie na Goodreads: 4,20





Two misfits.
One extraordinary love.

Eleanor... Red hair, wrong clothes. Standing behind him until he turns his head. Lying beside him until he wakes up. Making everybody else seem drabber and flatter and never good enough...Eleanor.

Park... He knows she'll love a song he plays it for her. He laughs at her jokes before she ever gets to the punch line. There's a place in his chest, just below his throat, that makes her want to keep promises...Park.

Set over rthe course of one school year, this is the story of two star/crossed sixteen-year-olds - smart enough to know that first love olmost never lasts, but brave and desperate enough to try. 


Eleanor sa práve vrátila domov po tom, čo ju jej nevlastný otec pred rokom vyhodil z domu. Nastupuje do novej školy a snaží sa znova začleniť do normálneho života. Hneď som si ju obľúbila. Na to, že mala iba šestnásť a keď vezmeme do úvahy všetko, čím si prešla, bola veľmi silná a samostatná. Niekto by možno povedal, že bola ufňukaná a že sa stále ľutovala, ale vzhľadom ku všetkému, čo sa v jej živote dialo, sa jej ani nedivím. Páčilo sa mi, že autorka ju - ako aj ostatné postavy - spravila úplne realistickú a originálnu. Nebola to totiž žiadna Mary Sue, s akými sa často v YA literatúre stretávame - mala rozvinutú osobnosť a nebola to vševediaca super-hrdinka. Park takisto nebol zrovna ten typ chalana, ktorého nájdete v každej YA knihe. Bol inteligentný, milý a chápavý a taktiež som si obľúbila. Ostatné postavy boli sympatické, až na niektoré výnimky... ehmRichieehm. 



V knihe sa striedajú pohľady Eleanor a Parka, čo čitateľovi umožňuje vidieť jednu scénu s oboch uhlov. Ja osobne striedanie pohľadov veľmi nemusím, ale tu by to bez toho nešlo. Myslím, že práve to spravilo čítanie zaujímavým - vidieť, ako sa na situácie pozerajú dvaja úplne rozdielny ľudia. Skvele bolo spravené to, že keď autorka vymenila pohľad, hneď som automaticky všetkých ľudí vnímala očami toho druhého. Napríklad na začiatku, keď Park Eleanor ešte nepoznal a nebola mu sympatická, tiež som ju veľmi nemusela a na druhej strane zase naopak. Tiež bolo ľahké vžiť sa do postáv. Aj keď som niečo, čo robili neschvaľovala, cítila som potrebu zastávať ich názor. Alebo napríklad keď Eleanor nenávidela svojho nevlastného otca, automaticky som ho nenávidela tiež, ani som nepotrebovala poznať dôvody. 


Ďalšou vecou, ktorá sa mi na tejto knihe páčila, boli vývoj vzťahov medzi postavami - či už medzi hlavnými, alebo vzťahy v rodinách a v škole. Netočilo sa to iba okolo Eleanor a Parka, podrobne boli rozobrané aj vzťahy s ich rodičmi a súrodencami. Čo je v YA takisto výnimkou, lebo ak aj násťročné postavy žijú so svojimi rodičmi, väčšinou sú z príbehu úplne vynechaní, prípadne spomenutí len okrajovo. Autorka skvele opísala aj rozdieli medzi Eleanorinou nefunkčnou a Parkovou dokonalou rodinou a tiež to, že môžu aj mať rovnaké problémy. 


Jediné, čo mi prišlo na tejto knihe zvláštne bolo, že Park sa, ako jediné ázijské dieťa na škole ani raz nestal terčom rasizmu, takisto Eleanorine čierne kamarátky. 

Celkové hodnotenie: 

Kniha bola od začiatku zaujímavá a čítala sa ľahko a rýchlo. Postavy boli sympatické a do ich situácie sa dalo bez problémov vžiť. Z konca som mala dobrý aj zlý pocit zároveň (je to vôbec možné?) a bol pre mňa fakt nečakaný, ale to možno iba preto, lebo som sa v jednej recenzií dočítala, že sa to skončí inak. Odporučila by som ju hlavne násťročným čitateľom, ale myslím, že si ju užije každý, kto si pamätá na svoju prvú lásku. Celkovo sa mi kniha strašne páčila a nemôžem jej dať menej ako 5 hviezdičiek.

95%

P.S.: Ak nečítate po anglicky a táto kniha vás zaujala, nezúfajte, v novembri bude vydaná aj v slovenčine pod názvom Eleanor a Park.

~Autumn

pondelok 4. augusta 2014

Zombie Apocalypse Book Tag

Chcela som dnes ešte niečo napísať a viem, že už vás pravdepodobne pridávaním dvoch článkov denne štvem, ale povedala som si, že využijem svoju aktivitu, kým ma to baví. Tak som sa kamarátky spýtala na nejaké nápady na článok a ona mi odporučila Zombie Apocalypse Book TAG. Pozrela som si to a vyzeralo to zaujímavo, tak som sa do toho pustila. Princíp je jednoduchý. TAG obsahuje 10 otázok. Vybrala som 5 kníh a ich názvy som napísala na papieriky. Následne som si vylosovala jednu knihu a otvorila ju na náhodnej strane. Prvé meno, ktoré som na stránke zbadala je odpoveď na otázku. Ku každej knihe sú dve otázky. 

Ako prvú som vylosovala knihu Skúška ohňom od Suzanne Collins.
Kto by pri zombie apokalypse zomrel ako prvý? 

Gale. Och tak o tom vážne pochybujem. Ak on zomrie prvý, akú šancu máme my, smrteľníci? 

Koho by som strčila zombíkom do náručia, aby som sa zachránila?
Mags. Och chúďa starká, ona bola vždy taká milá a starostlivá...to by som určite nespravila. Táto hra sa mi prestáva páčiť.

Ako druhú som vylosovala knihu Kliatba Titanov od Ricka Riordana.
Kto sa ako prvý premení v zombie?
Nico. Počkať, počkať, počkať... čo?! Och tak to teda nie, môjho milovaného Nica by som chránila vlastným telom, keby bolo treba. 
Kto ma strčí do náručia zombíkom, aby sa zachránil? 
Annabeth. Ja som to vedela. Práve preto som jej nikdy nedôverovala a nemala ju rada. Čo len na nej Percy vidí?

Ako tretiu knihu som vylosovala Mesto nebeského ohňa od Cassandry Clare.
Kto je idiot tímu?
Clary. S tým sa môžem stotožniť, teda aspoň v prvých knihách, keď ešte bola úplne neskúsená. No ale nebojte, časom sa to napraví.
Kto je mozog tímu? 
Simon. Ou, tak takto by sme ďaleko nezašli. Aj keď, nikdy neviete. Simon má dosť skúseností (s videohrami)...možno by vymyslel nejakú stratégiu aj proti zombíkom.


Ako štvrtú knihu som si vylosovala Mechanického princa od Cassandry Clare.
Kto je ošetrovateľ tímu? 
Henry. Ach jaj. Teraz sa trochu bojím o svoje zdravie, ešte by ma náhodou pri nejakom pokuse vyhodil do vzduchu.
Kto je expert na zbrane? 
Tessa. Tak toto už fakt nechápem. Plná kniha expertov na zbrane a mne padne do oka zrovna meno tej jednej výnimky. Tessa, dúfam, že sa na teba niečo po tých rokoch strávených v inštitúte nalepilo. 

A posledná kniha je Divergencia od Veronicy Roth.
Kto je bitkár tímu? 
Tobias. Konečne niečo sedí. Tobias by sa určite rád pobil s každým zombíkom.
Kto je kapitán tímu? 
Caleb. A sme mŕtvi. Pravdepodobne by nás sám zradil zombíkom, len aby si zachránil svoj zradcovský zadok.


~Autumn

Mesačná chvastačka - Júl 2014


Meme od Judit.

Tak na začiatok, aj keď to určite všetci poznáte, v tomto Meme ide o to, že vám ukážem knihy, ktoré som si za mesiac kúpila, vymenila, dostala, vyhrala a dostala na recenziu.

Páni, ešte ráno mi tento článok pripadal ako dobrý nápad, ale ako sa na tie knihy teraz pozerám... nechcem, aby ste si o mne mysleli že som nejaký psychopat alebo závislák hneď na začiatok :D. Aby bolo jasné, tento mesiac som fakt míňala, inokedy to nie je až tak zlé...vážne :D. No čo, keď už som začala... 

Kúpené knihy:
Tento mesiac bol pre moju peňaženku fakt náročný. A tým myslím fakt náročný. Dokopy som kúpila 12 kníh. Ja viem, ja viem. Myslím, že toto bolo zatiaľ najviac kníh, ktoré som za jeden mesiac kúpila. Ale aby sa nepovedalo, sedem z toho som si objednala už v júni, ale prišli len pred týždňom. Ako prvé som kúpila knihy Tovar a Zrodení pre smrť. Obe vo výpredaji po 3 eurá. Ďalšie knihy, ktoré som kúpila v zľave, boli Eldest, Brising a Inheritance, dokopy za 18 eur... no nekúp to! Zvyšné knihy, ktoré som si objednávala, sú v angličtine a už sa neviem dočkať, kedy si ich prečítam. Knihu Anna and the French Kiss som už čítala v češtine, ale obal sa mi viacej páčil anglický, a tak som si ju musela mať. Tiež mi prišla kniha Ready Player One. Pýtate sa, prečo som si ju kúpila v angličtine, keď je preložená do češtiny? Možno trochu kvôli krajšej obálke, ale hlavne preto, lebo som o tom nevedela! Aj keď som ju nespočetne veľakrát videla v chvastačkách, nejak som ju neregistrovala. No čo, prinajhoršom (ak nebudem rozumieť) si ju stiahnem po česky ;). Zvyšné knihy, ktoré som si v júli dopriala sú We Were Liars, These Broken Stars, The Raven Boys, The Darkest Minds a Eleanor & Park, všetky na odporúčania kamarátok a bloggerov... no nie sú nádherné?
Mimochodom, ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, všetko je to fotené mobilom, foťák mám pokazený. 



Vymenené knihy:

Prekvapivo nič.

Darované knihy:

Keďže bol ten koniec školského roka, od rodičov som dostala knihu Eragon. A keď už mám prvú, treba hneď kúpiť aj zvyšok série, všakže? 



Vyhraté knihy:

Pri mojom šťastí tu nebude nič ešte veľmi dlho.

Knihy na recenziu:

Zase nič...

Všetky spolu:

Tadááá!

Aké knihy ste si kúpili vy? Pochváľte sa :)

~Autumn

nedeľa 3. augusta 2014

TMI TAG!

Keďže sa na začiatok patrí predstaviť sa, a ja som sa snažila vyhnúť tomu otrepanému Volajú ma Autumn a mám rada knihy, pripravila som si pre vás takzvaný Too Much Information TAG. TAG v originále obsahuje päťdesiat otázok, ale ja som si ho trochu skrátila (a upravila). Tak tu ho máte:

1) Čo máš oblečené? Modré tričko s krátkym rukávom a čierne trištvrťové tepláky.

2) Bola si niekedy zamilovaná? Ak sa nerátajú knižné postavy, tak nie. *obzerám sa, či sa niekto nepozerá, následne objímam knihu* William Herondale! <3

3) Zažila si niekedy hrozný rozchod? To by som najskôr musela s niekým chodiť, všakže. 

4) Koľko meriaš? 178 centimetrov.

5) Koľko vážiš? Fúha, netuším. Naposledy, keď som sa vážila (asi pred rokom) to bolo niečo okolo 60 kíl.

6) Máš nejaké tetovanie? Nie.

7) Piercing? Áno! Jeden v ľavom uchu, druhý v pravom.

8) OTP? Malec (Magnus a Alec z Nástrojov smrteľníkov) a Wessa (William a Tessa z Pekelných strojov).

9) Obľúbený seriál? Doctor Who a Sherlock.

10) Obľúbené skupiny? Celkovo Coldplay, ale momentálne Apocalyptica.

11) Niečo, čo ti chýba? Nič okrem vysielania Sherlocka ma nenapadá.

12) Obľúbená pesnička? Momentálne Nothing Else Matters od skupiny Apocalyptica.

13) Koľko máš rokov? 15.

14) Znamenie zverokruhu? Váhy.

15) Vlastnosti/kvality, ktoré očakávate od svojho partnera? Herondaleovskú krv. Dobre, tak teda vážne. Nad tým som sa nikdy nejak zvlášť nezamýšľala, ale cením si hlavne pravdovravnosť, cieľavedomosť a inteligenciu.

16) Obľúbený citát? The marks humans leave are too often scars z knihy Na vine sú hviezdy od Johna Greena. 

17) Obľúbený herec? Tom Hiddleston <3

18) Obľúbená herečka? Helena Bonham Carter.

19) Obľúbená farba? Modrá.

20) Kam ideš, keď si smutná? Do mojej izby, väčšinou sa zakrútim do deky v posteli.

21) Ako dlho ti trvá, kým sa osprchuješ? Ak sa ponáhľam, približne 3 minúty. Ak mám čas, asi 20 až 25.

22) Ako dlho ti trvá, kým sa ráno dáš do poriadku? Od vstávania po odchod z bytu približne 25 minút, ale to aj s raňajkami a flákaním sa. Nachystať sa mi trvá približne 5-6 minút.

23) Pobila si sa niekedy? Iba so sestrou, ale to sa neráta, čiže nič. 

24) Čoho sa bojíš? Mám panický strach z pavúkov. Inak sa bojím stiesnených priestorov a klaunov.

25) Čo ťa naposledy rozplakalo? Epilóg Mechanickej Princeznej.

26) Kedy si naposledy povedala niekomu, že ho miluješ? Práve teraz. Mojej sestričke. To sa ráta, že?

27) Posledná kniha, ktorú si čítala? Zvieracia farma od Georga Orwella.

28) Kniha, ktorú teraz čítaš? Momentálne čítam Eleanor & Park od Rainbow Rowell.

29) Posledný seriál, ktorý si pozerala? Doctora Who. Konkrétne diel Vincent a Doctor.

30) Posledná osoba s ktorou si sa rozprávala? Teraz s mojou sestrou.

31) Aký máš vzťah k osobe, s ktorou si si naposledy písala? Veľmi dobrá kamarátka.

32) Obľúbené jedlo? Bryndzové halušky.

33) Miesto, ktoré chceš navštíviť? Najradšej by som precestovala celý svet, ale najviac asi Tokio.

34) Kde si naposledy bola? V Turecku na letnej dovolenke s rodinou.

35) Kedy naposledy si sa s niekým bozkávala? Nikdy.

36) Kedy ťa naposledy niekto urazil? Moja sestra, dnes ráno.

37) Na aký hudobný nástroj hráš? Ja, ako človek absolútne neobdarený hudobným sluchom... no čo, keď som bola malá, hrala som na hrnce.

38) Obľúbený šperk? Strieborné náušnice od mojej sestry.

39) Aký šport si naposledy robila? Hmm... ach, jasné! Celý deň robím ľahkú atletiku: vrhám tieň a leziem na nervy

40) Ktorú pesničku si si naposledy spievala? I see the lights z rozprávky Na vlásku. Zbožňujem ju :3

41) Kedy naposledy si s niekým vyrazila von? S kamarátkou do knižnice, asi pred mesiacom.

A to je na teraz všetko. Dúfam, že ste sa o mne na začiatok niečo dozvedeli (aj keď to všetko boli iba nepoužiteľné detaily), že ste sa bavili a že nabudúce prídete zas. Prajem pekný večer :)

~Autumn

New Beginning...

                         
Nový blog, nový začiatok... vitajte na mojom blogu! Viete, niekoľkokrát som blog mala, ale nikdy mi nevydržal dlhšie ako pár dní. Rozmýšľala som, prečo je to tak. Najskôr som si myslela, že to proste nie je nič pre mňa, a tak som s tým jednoducho skončila...no potom mi napadlo, že to môže byť preto, lebo som sa vždy snažila písať iba k jednej téme (knihy, cestovanie,...) a viac som sa zameriavala na kvalitu článkov, ako na zábavu pri písaní príspevkov. Iste, aj kvalita je dôležitá, ale ak si písanie neužívate, aký to má zmysel?  

Práve preto som sa rozhodla, že si založím nový blog a budem písať proste o tom, čo ma baví a prispievať vtedy, keď budem mať náladu. Ale zase si nemyslite, že to tu budem nejak flákať. Ide len o to, že na minulých blogoch som prispievala pravidelne dvakrát za týždeň a teda som bola automaticky nútená čítať rýchlejšie, písať rýchlejšie a teda články strácali na kvalite. 

Ale aby som sa konečne dostala k tomu, o čom vlastne blog bude, poviem vám niečo o mojich záujmoch. Ako ste sa už asi dovtípili podľa názvu aj obrázku, mojou najväčšou záľubou sú knihy. Čítam hlavne Young Adult, a to Fantasy a Dystópiu, no ak ma niečo zaujme, neohrdnem žiadnym žánrom. Takisto píšem recenzie a sledujem videá na YouTube. Snažím sa písať aj vlastné príbehy (všimnite si to snažím sa), ale väčšinou zostanú nedokončené, čiže tých sa asi veľa nedočkáte. Okrem písania a čítania rada pečiem, pozerám seriály (hlavne od BBC, a to Doctor Who, Sherlock, Merlin a mimo BBC Supernatural a Kosti), som závislá na Disney rozprávkach (vlastne rozprávkach celkovo, hlavne o vílach) a počúvam hudbu. Často sa stane, že sa do niečoho úplne zamilujem (hudobná skupina, štýl, filmy, a pod.) a som o tom schopná rozprávať dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. No po krátkom (alebo skôr dlhšom) čase ma to väčšinou prejde. Čiže ak niekedy pridám tri články o Tomovi Hiddlestonovi za deň, budete vedieť prečo. V poslednom čase som vážne posadnutá poéziou, husľami (iba počúvaním, nezahrala by som ani na hrnce) a nemými filmami. 

O tomto všetkom - a možno aj viac - sa budete môcť dočítať na mojom blogu. Ak sa vám zatiaľ páči, bola by som vďačná, keby ste sa pripojili k followers, komentovali a hodnotili články, čím by ste mi - ako začínajúcemu blogerovi - pomohli zlepšovať sa v tom, čo ma baví. Ak sa budete chcieť na niečo opýtať, poradiť mi, alebo len napísať, kontaktujte ma na email autumn.haleova@gmail.com

Dúfam, že tu každý nájdete niečo, čo ho zaujme a že sa blog bude páčiť :)

~Autumn